1-2-3-4!
I DON’T LIKE YOU!
VSTÁVAM DO ROBOTY SKORO RÁNO
ČAS SA VLEČIE POMALY.
UNAVENÝ, ZDRATÝ, CHORÝ,
NO NEVYHOVIEM ŠÉFOVI.
CHORÝ Z DENNEJ RUTINY V PRÁCI,
JE TO LÚPEŽ MOZGOVÁ.
KEĎ DOROBÍM SVOJU PRÁCU,
KRIČÍ SPRAV TO ODZNOVA, A JA LEN
I DON’T LIKE YOU! I DON’T LIKE YOU!
I DON’T LIKE YOU, ANYMORE!
1-2-3-4-5-6-7-8
UŽ MÁM TOHO PLNÉ ZUBY,
RADŠEJ CHCEM VON VYPADNÚŤ.
NEPOČÚVAŤ ŠÉFOVE SRAČKY,
DO HLAVY HO NAKOPNÚŤ.
CHCEM BYŤ KONEČNE VOĽNÝ,
A SVOJU ROCK’N’ ROLLOVÚ KAPELU MAŤ.
HRAŤ SI LEN SVOJU HUDBU,
NA ŠÉFOV MÔŽEM Z VÝŠKY SRAŤ, PRETOŽE
I DON’T LIKE YOU! I DON’T LIKE YOU!
I DON’T LIKE YOU, ANYMORE!
I DON’T LIKE YOU! I DON’T LIKE YOU!
I DON’T LIKE YOU, ANYMORE!
1-2-3-4!
